Plastiky

Nejaká pačmaga z hliny

14. dubna 2012 v 20:44 | © alfa vlčica
Výtvor z detstva. Takýchto príšeriek mám viac, robila som ich v nemocnici, kde sa dokonca ocitli aj v novinách :)

Detstvo som mala oveľa kreatívnejšie. Teraz si pripadám ako naprogramovaný stroj.



Vlčko z hliny

25. listopadu 2011 v 19:25 | © alfa vlčica
Taký odreagov na hodine modelovania



Hlava z hliny

28. září 2011 v 16:47 | © alfa vlčica
Zo včerajšej a dnešnej trojhodinovky. Nikto netušil že modelovanie budeme mať dva dni za sebou. Pretože ešte stále nemáme rozvrh! Je to vôbec možné?! Vôbec si nemôžem nič plánovať, keď neviem čo budeme mať o deň.

No, polovicu tej hlavy mi zachránil profesor, lebo je to sakramentsky ťažké vymodelovať realistickú bustu. Každí sa s tým hodiny babre a nakoniec z aj tak z toho je australopitekus. A on profesor si k tomu sadne na dve minúty a hneď sa z toho vyvinie homo sapiens :D

A najvtipnejšie je, že 6 hodín srania sa s bustou na konci prehlási: "dobre hlinu vrátte do suda" :D
Tak som si to aspoň cvakla.



Hlinené prasiatka

12. září 2011 v 16:55 | © alfa vlčica

EDIT: Do 18.9 som na chate!

Keď som mala 11, moje najväčšie hobby bolo modelovanie.
Nedávno som to odkialsik vyhrabala a rozhodla prispieť do rubriky "plastiky".



P.S.Oslava prebehla dobre. Bola to akoby náhrada za tú neoslávenú osemnástku.
Najviac ma pobavila jedna rodinná známa, tetuška dôchodkyňa: "tu máš 20 Eur, kúp si čokoládu" :D.
Samozrejme ma peniažky potešili a odložila som si ich do pokladničky na zrkadlovku.

Vakovlk z hliny

21. srpna 2011 v 13:56 | © alfa vlčica




No dobre, nieje to vakovlk. Popravde, ani neviem čo to je. A vôbec, existoval vakovlk?

Je to aj cez 6 rokov stárá plastika, ktorá ma čosi s vlka, draka alebo šelmy či čo.

Po sťahovaní (pred cca troma rokmi sme sa presťahovali) bolo samozrejme všetko na inom mieste a toto sa nakoniec našlo na chate aj s ostatnými výtvormi, ktoré časom pridám.

A mám doma lebkúňa

15. února 2011 v 20:14 | © posledná vlčica
Úspešne dokončený, úspešne prepašovaný si hovie na parapete.

Ošmirglovala som ho, doplnila medzery sádrou, namaľovala duvilaxom a latexom (zriedeným) aby bol biely a hladký.

Kamarát robí trištvrte metrového tutanchamona!(od pása hore). Keď ho mali hotového z hliny, bolo ho treba zaliať. A sakra. Je na stojane, ako tú 20 kilovú zrúdu dostať na stôl. A začala prča. Ľudia to ste mali vidieť :D...ako sa traja ľudia snažili najprv ho odlepiť od spodku stojanu, potom ho zdvihnúť tak, aby ho nezdeformovali (lebo odlievať sa to musí nezaschnuté). Uff konečne na stole. Kamošky čo mu pomáhali si vydýchli. V tom zpoza stola, rehot na skapanie! Kamarát sa tam začal pod stolom šialene rehotať, sme si mysleli, že to môže mať smrteľné následky :D Bol to rehot od šoku a vyčerpania naozaj k zošaleniu, keď sme zistili, že podložka, ktorou sme ho odlepovali od stojanu je pod ním na tom stole! Takže znoha zdvíhačka :D

To ne. Vidíte tie psie oči? Aby som sa ho začala báť.


Odlievanie do sádry po druhé

7. prosince 2010 v 21:51 | © posledná vlčica

Uff..včera som mala pocit ako najšťastnejší človek na svete(a to bez akéhokoľvek dôvodu) a dneškom začína deň D (Depky-tiež z ničoho nič...) je to celé vadné...

...u mňa na depky zväčša zaberá nightwish...

(ano aj ja už používam muziku ku textu)

No a k veci.

Odlievanie lebky do sádry časť 1.

30. listopadu 2010 v 18:33 | © posledná vlčica

Toto je príbeh tejto špiny na krosoch.
Všetko sa odohrávalo v modelárskej dielni...

Autoportrét bez viečok a toho ostatného

23. listopadu 2010 v 20:24 | © posledná vlčica
Každý umelec do svojho diela dá aj kúsok seba. A to doslova. Snažím sa nakresliť Johnyho Deppa ale nakoniec  z toho vznikne priteplený pirát. A to kvôli tomu, že som do toho vložila svoje črty a ideály. Najprv som tomu neverila keď mi to profesor zdelil, ale keď som zo svoho spolužiaka spravila buzeranta, tak som musela kývnuť.

Toto je ďaľšia lebka, na ktorú sme mali "prilepovať" svalstvo a nakoniec z toho spraviť realistickú hlavu. Zatiaľ to je neúplná lebka s očnými buľvami.
No tak schválne, stavme sa že nakoniec keď domodelujem budem sa pozerať sama na seba.



Štúdia lebky aneb hrám sa na Da Vinciho

5. října 2010 v 19:00 | lost artist
Oprava, všetci sa hráme na Da Vinciho, všetci sme mali hodinu modelovania, štúdiu lebky.
Haluz je, keď vás svrbí nos, zvoní telefón či padá ramienko :D a vy máte ruky zapatlané od hliny.

Ešte nie je dokončená ale nabudúce by som ju určite zabudla vyfotiť


 
 

Reklama